Článok Ikry v boxoch

Úvod Úvod Ikry v boxoch Článok Ikry v boxoch

Kritická potreba zvýšiť počty lososovitých rýb, hlavne pstruha potočného v našich riekach je už
dávnejšie známa. Prirodzené trenie rýb dramaticky pokleslo za posledné roky z mnohých dôvodov.
Niektoré neresiská už neexistujú a tie ktoré existujú, sú buď len čiastočne efektívne, alebo sa na
nich nemá čo vytierať. Pomocou boxov na ikry sa môžeme pokúsiť zvýšiť populáciu pstruha
potočného, podporiť jeho neres, alebo ho opäť naštartovať.

 


História boxov na ikry začala niekedy v roku 1920 v Kanade a USA. Na Pacifickom pobreží
experimentujú s veľkými debnami naplnenými štrkom a ikrami lososov a pstruhov v očných
bodoch. Volali ich Harrisonove debne. Tieto debne boli také veľké, že s nimi museli manipulovať
aspoň štyria chlapi. Ďalšou ich nevýhodou bolo, že sa museli plniť štrkom a ikrami, avšak
produkovali približne rovnaký výnos dospelých rýb, ako bol získaný prirodzenou reprodukciou,
alebo vypusteným plôdikom do riek.
S prihliadnutím na princípy Harrisonového systému, Dr. Richard Vibert navrhol v roku 1949
zdokonalený spôsob inkubovania ikier v malom, špeciálne tvarovanom, biologicky odbúrateľnom
boxe, ktorý je prispôsobený na únik vyliahnutého vačkového plôdiku do vodného prostredia. Tento
box sa nazýva Vibert box®.

 

vibert1


Vo svete sa môžeme stretnúť s rôznymi modifikáciami Vibert boxu a asi najznámejšou je Whitlock -
Vibert box® , ktorý v roku 1970 s pomocou muškárov z Oklahomy vyvíja Dave Whitlock.
Ďalšie modifikácie boxov môžeme nájsť vo Francúzsku - Alevi box® , Taliansku - scatole Vibert,
Nemecku - Schachtel Vibert Box, Kanade – Jordan-Scotty incubator® alebo vo Fínsku.
Všetky tieto boxy sú určené na inkubáciu ikier lososovitých rýb v očných bodoch. U nás hlavne
pstruha potočného. Niektoré slúžia len na prechovávanie ikier a vyliahnutý vačkový plôdik sa
vyplavuje do prostredia, iné sú viac komorové a slúžia aj ako úkryt plôdiku. Podľa typu sa do
jedného boxu môže zmestiť od 500 do 8000 ikier. Ukladajú sa do prúdiacich vôd, najlepšie
vhodných riečnych vlásočníc. Vzhľadom k tomu, že sa ryby liahnu už v prirodzenom prostredí vôd,
tak získavajú návyky a správanie prirodzenej ryby od prvých chvíľ svojho života. Takáto ryba si
pamätá chemizmus vody a v dospelosti sa vracia do týchto vôd neresiť. Cieľom týchto boxov je
posilniť početnosť a neres pstruha potočného a iných lososovitých rýb v riekach a ich vlásočniciach.
Tento proces obnovy trvá niekoľko rokov. Ak sa budeme o boxy správne starať a nájdeme vhodný
tok, tak sa v boxoch dokáže vyliahnuť aj 80 % ikier. Pri prirodzenom nerese je toto číslo oveľa
menšie. Nevýhodou pri týchto boxoch je starostlivosť o ne v zimnom období, ale čo by sme kvôli
záchrane pstruha potočného neurobili. Treba však aj dávať pozor, z akého „genetického materiálu“
pochádzajú ikry, najlepšie by bolo mať potomstvo od divokých pstruhov, ktoré sa prirodzene
neresia v zabudnutých riečkach a potokoch, kde sa už roky nevysádzali ryby.

 

ikri1

 

Pred tým, ako chceme pracovať s boxami, je najdôležitejšie vybrať si správny potok, alebo
vlásočnicu. Nie je vhodné osadzovať ikry s boxami do väčších riek. Hľadajte prúdiace vody s
pieskovo – štrkovo – kamenistým dnom bez migračných bariér. Také, aké vyhľadáva pstruh na
neres. Určite vám pomôžu aj informácie od starších členov, či v tom konkrétnom potoku, alebo
vlásočnici, prebiehal neres v minulosti. Ak sa tam aj teraz nachádza aspoň pár pstruhov, je to dobré
znamenie. Dávajte si pozor na príliš sedimentačné vody, ktoré pretekajú poľnohospodársky
využívanou krajinou, kde sa aj pri malom daždi voda rýchlo zakalí. Tak isto na vody s vysokými
obnaženými hlinenými brehmi. Pozor na vody ohrozované znečistením, alebo v zime zamŕzajúce
ku dnu a v lete vysychajúce. Ale aj potok v horách, okolo ktorého sa ťaží a zváža drevo, nemusí byť
vhodný pokiaľ tam prebieha spomínaná činnosť. Pstruhy vyhľadávajú úkryty. Meandre, kaskády,
prahy, odrazy, podmyté brehy a kamene, umelé úkryty, to všetko napomáha nielen vyliahnutej rybe,
aby sa zdržovala vo vami vybranom toku. Tam je aj lepšie chránená pred predátormi. Nemáte taký
potok? Tak si ho zatraktívnite pre rybu. Výstavbou odrazov, prahov, alebo kaskád zároveň
zadržujete vodu, hlavne v lete pri nízkom prietoku. Netreba zabúdať ani na sprievodné ryby, ako sú
hlaváče, čereble, pĺže... Kedysi boli potoky plné čereblí, vráťme ich naspäť. Čerebľa vyhľadáva
teplice, či hlbšie úseky potokov, meandre, kde sa voda točí. Hlaváč zas potrebuje na prežitie úkryty,
napríklad pod kameňmi. Urobte si brigádu, nazbierajte väčšie kamene a urobte niekoľko úsekov s
takýmito kameňmi naukladanými pri sebe. Potom tam vypustite niekde nachytané hlaváče.
Ak už máme vybraný tok, tak si vytipujeme na ňom vhodné miesta na uloženie boxov. Treba hľadať
hlbšiu vodu, hlavne kvôli slabému prietoku počas veľkých mrazov. Nemusíte ich dávať do metrovej
hĺbky, voda po kolená stačí. Napríklad vývarisko pod spádom z kaskády je dobré miesto. Len
netreba dávať debničku rovno pod spád vody, ale poniže. Pri väčšej jarnej vode sa môže stať, že
silná voda z debničky kamene vyplaví, alebo ju podmyje. Či bude uložená rovno, alebo mierne do
šikma, na tom nezáleží, dôležité je, aby ju silný prúd nepodmyl. Debničku s boxami treba o niečo
zachytiť, aby neodplávala! Doporučujeme stavať kaskády na jar, pretože počas roka padajúca voda
vyhĺbi na dne dostatočnú jamu. Keď sa kaskáda stavia na jeseň, tak sa dno nestihne dostatočne
prehĺbiť a vy budete prekvapení, ako väčšie jarné vody zmenia dno pod prepadliskom aj s vašou
uloženou debničkou.

 

ikri2


Väčšina chovní má ikry pstruha potočného v očných bodoch k dispozícii v decembri – januári.
Najlepšie je, keď si ich rezervujete už skôr, dajme tomu začiatkom jesene, nech s vami chovatelia
počítajú. Predsa len, im sa viac oplatí predávať vyliahnutú rybu rôznej vekovej kategórie a ikry do
predaja neradi púšťajú. Aj z dôvodu, že nevedia, koľko rýb sa im podarí vytrieť. Ak si dokážete
zabezpečiť ikry z vlastných kvalitných zdrojov, tak máte veľkú výhodu. Pretože zohnať ikry môže
byť občas problém.
Špeciálne boxy s ikrami je kvôli manipulácii vhodné ukladať do plastových debničiek od ovocia.
Nesmieme boxy zabudnúť o tú debničku priviazať dostatočne silným a dlhým povrazom. Povraz
slúži na to, aby nám ich pri prípadnom vyplavení z debničky neodplavilo a ak je dostatočne dlhý tak
nám nebude vadiť pri manipulácii s boxami a zároveň nemusíme vyberať celú debničku z vody.
Sú rôzne postupy pri osadzovaní boxov. Najčastejšie sa stretnete s ich uložením medzi kamene v
debničke. Robíme to tak aj u nás. Je to z toho dôvodu, že môžeme ikry počas inkubácie vybrať a
skontrolovať. No skúšame aj iné, vlastné varianty uloženia. Taktiež je možné vo svete vidieť
ukladať boxy samostatne na dno medzi kamene, alebo zahrabať rovno do dna.
Najdôležitejšie zásady, čo treba dodržať pri ukladaní boxov s ikrami sú:
 dostatočne ťažká debnička s boxami aby, ju neodplavovalo
 obmedziť prístup denného svetla ku ikrám, ktoré napomáha tvorbe plesní
 zabezpečiť prúdenie vody smerom na ikry v čo najväčšej miere
 ukladať boxy do debničky tak, aby neboli úplne na jej dne a tým obmedzíme ich rýchle
zanášanie sedimentom
 pracovať s ikrami pri teplotách nad 0°C
 pomaly vyrovnať rozdiel teploty medzi vodou v prepravke s ikrami a vodou v mieste
uloženia debničiek

V našej organizácii pri osadzovaní ikier postupujeme nasledovne. Ikry dávame do špeciálnych
boxov, buď niekde v miestnosti, alebo rovno pri vode. Záleží od vonkajšej teploty. Ak je 0 °C a
menej, tak to robíme vo vnútri. Po prvom uložení debničky s boxami nechávame podľa počasia
približne 2 týždne bez kontroly. Ak sú nízke teploty a sú pod ľadom, tak ich nemusíme vôbec
kontrolovať. Jedine ak máme pochybnosti, či sú debničky stále vo vode a nepremrzli. Na kontrolu si
berieme plastovú misku, nôž, lyžičky, sitko s väčšími otvormi, uterák a druhú debničku. Do tejto
druhej debničky pri kontrole prekladáme kamene z tej ponorenej, tým pádom ich máme na konci
kontroly po ruke a nemusíme ich opäť hľadať v snehu, vo vode alebo po brehu. Pomocou noža
ľahko otvoríme boxy, do plastovej misky vysypeme ikry, lyžičkou, či iným vhodným nástrojom
odstránime vadné a splesnivené kusy, prelejeme do sitka, cez ktoré ešte poprepadávajú nečistoty a
zlejeme nazad do boxu. Očistený box je zatiaľ, kým pracujeme s ďalším, ponorený vo vode. A takto
postupujeme, pokiaľ nevyčistíme všetky. Ikry nedržíme zbytočne dlho na vzduchu! Uterák slúži na
osušenie a zohriatie rúk. Približne po 2 týždňoch opäť opakujeme tento postup, až kým sa
nevyliahnu všetky ikry. Pri kalnej vode chodíme kontrolovať ikry častejšie. Počas liahnutia plôdika
prichádzajte k debničkám z inej strany ako proti prúdu, aby ste vyliahnutý plôdik skrytý na dne
nepošliapali.

 

ikry3


V MO SRZ Liptovský Hrádok sa tejto činnosti venujeme tretí rok. O boxoch sme sa prvýkrát
dočítali na internete. Pri hľadaní informácií sme zistili, že na Slovensku ich už nejakú dobu skúšajú
aj členovia MO SRZ Orlov. Určite ste od nich v minulosti zaregistrovali články v časopisoch. Po
našom stretnutí s nimi sme sa ešte viac utvrdili, že ísť cestou týchto boxov má zmysel. Chlapi z
Orlova nám vysvetlili postupy pri osádzaní boxov a dali skvelé rady, za čo im ďakujeme. Taktiež
naše skúsenosti radi poskytneme ďalším nadšencom a už teraz je vidieť, že aj iné rybárske
organizácie, alebo ich členovia, sa zaujímajú o ikry v boxoch. Ružomberok, Liptovský Mikuláš,
Trenčín, Svidník a Čadca sú niektoré z nich. Dôležité je nebáť sa to vyskúšať. Stačí keď začne iba
jeden člen organizácie a určite sa k nemu pridajú aj ďalší. Treba len obetovať trochu svojho času a
financií.

 

ikry4


V našej rybárskej organizácii pracujeme s troma druhmi boxov.
Najpočetnejšie zastúpenie u nás má originálny francúzsky Vibert box, voláme ho Malý francúz.
Táto hranatá krabička pojme okolo 900 ikier. Je biodegradovateľná, použitie tak na jednu sezónu.
Slúži len na prechovávanie ikier a ako bolo spomenuté v úvode článku, vyliahnutý vačkový plôdik
je vyplavovaný mimo box. Netreba sa báť, že vyplavený plôdik bude driftovať vodou a stane sa
ľahkou korisťou. Príroda to zariadila tak, že novorodenci rýchlo klesajú ku dnu, kde sa snažia čo
najskôr niekde ukryť. Je však dobré niekedy v novembri zloviť potok, alebo jeho časť od väčších
kusov pstruhov. Takto dáte ešte väčšiu šancu rybkám na prežitie.
Manipulácia s Vibert boxom je jednoduchá, len si jeho otváranie treba trošku upraviť, aby išiel
ľahšie otvoriť. Otvárame ho nejakým plochým predmetom, napríklad jedálenským nožom.
Vzhľadom k tomu, že je biodegradovateľný, tak sa na ňom po čase môžu vytvárať „kazy“,
napríklad prasknuté viečko. Na funkciu boxu však nemajú vplyv, pokiaľ sú ikry v ňom a
nevyplavuje ich. Nevýhodou je jeho použitie na jednu sezónu a možné zanesenie sedimentom pri
kalnej vode, ak nemá dostatočný priestor okolo seba, alebo je slabo obmývaný vodou.
Ďalší typ boxu s ktorým pracujeme je Whitlock - Vibert box. Voláme ho Američan. Je
dvojkomorový, pojme okolo 500 ikier a je rozmerovo väčší ako francúzsky Vibert box. Po
vyliahnutí vačkový plôdik prepadáva do väčšej dolnej komory, kde v bezpečí spotrebuje žĺtkový
vačok a potom sa cez medzery dostáva von do prostredia, už ako rozplávaný plôdik. Táto komora
navyše zabezpečuje to, že sa sediment ťažšie udržuje v hornej komore s ikrami. Dá sa dobre otvárať
aj so skrehnutými rukami a môže nám poslúžiť viac sezón. Nevýhodou oproti francúzskemu Vibert
boxu môžu byť jeho väčšie rozmery a menší obsah ikier a pri strate sa v prírode nerozloží. Je aj
drahší a platí sa clo na dovoz z USA. Pri nesprávnom uložení dochádza aj k jeho možnému

zasedimentovaniu. Pri tomto boxe je vhodné doplniť, že jeho kúpa z USA je ťažšie zrealizovateľná.
Na stránke predajcu vypisujete formulár a na základe neho sa rozhodujú, či vám boxy predajú. My
sa o ich kúpu pokúšame druhý rok, ale bez úspechov. Skúšali sme písať maily aj kontaktovať ich
telefonicky. Ak však máte niekoho v USA, čo je ochotný to priamo s nimi odkomunikovať tak ste
bližšie k ich získaniu. My máme takýto box darom od priateľov z MO SRZ Orlov. Niekde na
nemeckých stránkach sa dá kúpiť, ale za vysokú cenu.

 

ikry5

 

Tretí typ boxu čo využívame je Alevi box. Voláme ho Veľký francúz. Je taktiež dvojkomorový a
dokážeme do neho uložiť až do 8000 ikier. Bohužiaľ nenaplnil naše očakávania. Jeho nevýhodou je
obtiažna kontrola ikier, je veľmi náchylný na úplne zasedimentovanie z vnútra. Jeho cena je vysoká
a rozmery veľké. Ako riešenie ktoré skúšame túto sezónu je v úprave miesta uloženia týchto boxov
tak, aby voda obtekajúca tento box bola rýchla a box uložený vyššie nad dnom. Nejaké úpravy sme
urobili aj priamo na boxoch. Počas písania tohto článku sa zatiaľ naše úpravy miesta a Alevi boxov
ukazujú pozitívne, tak uvidíme neskôr. Po komunikácii s výrobcom nám bolo doporučené do neho
dávať ikry tesne pred vyliahnutím. Ak dokážeme zabrániť ukladaniu sedimentu v jeho vnútri, tak
tento box prakticky nahradzuje skoro 9 Vibert boxov alebo 16 Whitlock boxov. Ako jeho výhoda sa
javí využitie veľkej komory na úkryt pre vačkový a potom aj rozplávaný plôdik, nie len z ikier.
Môžme ho používať veľa sezón. Teoreticky by sa mohol použiť aj na ikry lipňa ktoré sa vyvíjajú o
dosť rýchlejšie, ako ikry pstruha a tým pádom je menšia pravdepodobnosť jeho zasedimentovania.
Aby sme získali predstavu o tom, ako sa nám darilo s ikrami potrebujeme na jeseň, dajme tomu v
novembri, zloviť vybraný tok, kde boli boxy uložené. Dôležité je poznamenať, že do tohoto toku
počas roka nevysádzame iné – umelo chované rôzne vekové kategórie pstruha, aby nám
„nepokazili“ čísla vylovených rýb. Treba si všetko zapisovať, viesť si evidenciu koľko rýb, akého
približného veku a dĺžky bolo vylovených. Prípadne si vyfotiť detail hlavy. Veď každý pstruh má
iné bodkovanie. Ak si máte možnosť tieto ryby niečim označiť, urobte to. My sme tento rok využili
špeciálne farby VIE od firmy NMT z USA a označovali sme všetky vylovené pstruhy, či to bol 13
cm polroček, alebo 31 cm jedinec. Takto zlovené a označené ryby nevypúšťajte späť do pôvodného
toku, ale ich vypustite do rieky, do ktorej sa tento tok vlieva. Dajme tomu do 2 km od sútoku po
prúde nadol. Ak máte ryby vyfotené, aj označené, tak si do mapy zaznačte, ktorú rybu ste kde
vypustili. Je jasné, že pri desiatkach, či stovkách vylovených kusov sa podrobná evidencia nedá
viesť, ale je na vás, na čo si trúfnete. Môžete takto robiť evidenciu len s časťou vylovených rýb.
Určite doporučujeme označovať aspoň vylovené tohoročné pstrúžiky z ikier.

 

ikry6


Pýtate sa prečo si máme robiť evidenciu, fotiť ich a označovať? Práve preto, aby sa dokázalo, či sa
tieto ryby vracajú nazad. A ak o rok, dva, či neskôr opäť pri výlove „boxových“ polročiek narazíte
na označeného pstruha, ktorého ste v minulosti vypustili do hlavného toku , tak viete, že to robíte
dobre a idete správnou cestou. A ak ste ho v minulosti označili, vyfotili a zmerali, tak na základe
týchto informácií môžete zistiť, z ktorého miesta jeho vypustenia sa vrátil a porovnať či podrástol a
o koľko. Po pár sezónach osádzania ikier môžete skúsiť prejsť na dvojročný cyklus výlovu.
Rôzne negatívne faktory pôsobiace nielen na populáciu pstruha potočného by nás mali prinútiť
premýšľať, či hospodárenie na riekach a ich zarybňovanie, ktoré sa praktizuje stále dookola veľa
rokov, je aj v týchto časoch efektívne. Proces kúpiť a vypustiť ryby rôzneho veku z intenzívnych
chovov sa pri niektorých rybích druhoch na podporu populácie javí ako nedostatočný, avšak na
splnenie zarybňovacieho plánu ako najjednoduchší. Rybárske organizácie by mali začať aplikovať
nové - iné spôsoby hospodárenia a zarybňovania. Aj v kombinácii s pôvodným hospodárením. A
zároveň pre každú rybársku organizáciu a jej členov by mala byť priorita zachovávať matečné ryby
vo vodách a podpora prirodzeného neresu. Jednou z takýchto ciest pri lososovitých rybách je
používanie boxov na ikry v očných bodoch. Už len argument, že takto vyliahnutá rybka žije svoj
život od začiatku v prirodzenom prostredí na ktoré sa adaptuje, je dostatočný na ich využívanie.
MO SRZ Liptovský Hrádok a Kurt Konrád